Pelistor sa skladá z dvoch špirálok tenkého platinového drôtika zaliatych v hliníkových perličkách a zapojených do Wheatsonovho mostíka. Jedna z perličiek je impregnovaná špeciálnym katalyzátorom podnecujúcim oxidáciu horľavých plynov (pár), naopak druhá je upravená pre inhibíciu oxidácie. Platinovými špirálkami prechádza elektrický prúd a zahrieva sa na teplotu, pri ktorej dôjde k oxidácii prítomných horľavých plynov (pár) na katalyzátore. Oxidační proces ďalej zvyšuje teplotu hliníkovej perličky s katalyzátorom, zahrieva platinovou špirálku a tým zvyšuje jej elektrický odpor. To má za následok elektrickú nerovnováhu mostíkového zapojenie.
Elektrochemický článok je systém 2, 3 popr. 4 elektród, ktoré sú umiestnené v gélovom elektrolyte. Priestor s elektrolytom a elektródami je oddelený od okolitej atmosféry difúznou bariérou. Tou prechádzajú molekuly meraného plynu, ktoré reagujú s elektrolytom. Na elektródach dochádza k oxidačnej a redukčnej reakcii, ktorá má za následok zmenu potenciálu článku. So vzrastajúcou koncentráciou plynu vzrastá aj potenciál.
Fotoionizačný detektor (Photo Ionization Detector) pracuje na princípe merania elektrického náboja vzniknutého pri ionizácii meraného plynu. U väčšiny plynov sa dá určiť tzv. špecifický ionizačný potenciál (IP), ktorý má jednotku eV. Meraný plyn je ionizovaný ultrafialovou žiarivkou, čo sa prejaví vznikom elektrického náboje. Ionizácia plynu je však podmienená skutočnosťou, že ionizačný potenciál plynu bude menší ako hodnota potenciálu (eV) použitej UV lampy (respektíve energie vzniknutých fotónov)! Vlastný senzor detekuje vzniknutý náboj ionizovaného plynu a ten je prevedený na elektrický prúd. Prúd je zosilnený a prevedený na koncentráciu v jednotkách ppm nebo ppb.
Infračervený detektor (IR) využíva schopnosti plynu s dvoma alebo viacej atómami (napr. oxid uhličitý, metán) absorbovať infračervené svetlo (IR). Plyn je v infračervenom detektore detekovaný meraním absorpcie na určité frekvencii IR žiarenia, ktorá odpovedá vibrácií alebo rotácií molekulovej väzby medzi rozdielnymi atómami. S nárastom koncentrácie meraného plynu sa znižuje úroveň výstupného signálu z IR senzoru (približne logaritmická závislosť).
Senzor pracuje na princípe porovnávania tepelnej vodivosti vzorky s referenčným plynom (obvykle vzduch). Vyhrievaný termistor alebo platinové vlákno je vystavené pôsobeniu meraného plynu, druhý identický meraný prvok je uzavretý v komôrke s referenčným plynom. Pokiaľ je tepelná vodivosť meraného plynu vyšší než referenčného plynu, teplota meraného prvku sa zníži (a naopak). Zmena teploty má za následok zmenu elektrického odporu a je merateľná podobne ako pri pelistore.